2. Druhý krok – sexuálna frustrácia. Budú na území držaní trebárs rok, bez sexu, pričom islam zakazuje aj pornografiu a sebaukájanie… Doba čakania je dôležitá, pretože čím viac bude nahromadená ich sexuálna frustrácia, tým ľahšie budú v budúcnosti ovládateľní.
3. Tretí krok – sporadické sexuálne incidenty podobné tomu v Kolíne. To vyburcuje majoritnú verejnosť, aby sa ešte viac stránila imigrantov. Začnú mediálne odsudzovania imigrantov, ženy nimi začnú otvorene opovrhovať. To sociálnu aj sexuálnu frustráciu islamistov ešte viac prehĺbi. Budú vidieť okolo seba množstvo žien, ale každá bude vyzbrojená slzným sprejom alebo ochrankou priateľov. Nenávisť na oboch stranách bude stále narastať.
4. Štvrtý krok – a teraz to príde. „Niekto“ spustí organizovanú výzvu všetkým imigrantom, aby si išli do sveta pre seba uloviť ženu. Povedia, že v Nemecku je príliš mnoho mužov, a pre farebných preto nie je dostatok žien. Cez facebook/twitter im príde rada, aby pozabíjali nemeckých mužov a ukradli si ich ženy. V kombinácii s dlhotrvajúcou frustráciou a pocitom poníženia z odmietania od nemeckých žien, na túto výzvu zareagujú prakticky všetci imigranti, bez ohľadu na ich národnostný pôvod, vetvu islamu, osobné spory… Všetci vyrazia do ulíc a začnú zabíjať nemeckých mužov a znásilňovať nemecké ženy…
A to je cieľom. Na strane Nemcov sa aktivuje nemecká domobrana, na strane imigrantov sa aktivujú spiace veliteľské bunky a krajina sa ponorí do chaosu občianskej vojny…
A teraz si uvedomte, že tento scenár bol plánovaný pre celú Európu! Práve o tom boli povinné kvóty – rozmiestniť imigrantov do každej krajiny, aby potom mohol byť všade zrealizovaný práve tento scenár!
„Jak autor dále uvádí, není nejmenší problém zbraně v potřebném množství do země propašovat, neboť kontrola vozidel na hranicích neexistuje. Závěr: jakmile útok začne, už během prvních 24 hodin mohou příslušníci IS v Německu připravit o život až čtyři miliony lidí, a to dřív, než bundeswehr vůbec stačí reagovat. … Trvalo by nejméně dvě hodiny, než by bundeswehr dokázal zorganizovat protiúder, avšak při současném personálním stavu by mohl zasáhnout nanejvýš ve městech. V současné době je navíc základen bundeswehru málo a leží tudíž velmi daleko od sebe. Přerušit silniční a železniční spojení je snadné a mělo by i vedlejší účinek: i kdyby se podařilo v krátké době povolat záložníky, do určených kasáren by se ve vyvolaném dopravním chaosu nedostali.“
