V Bermudskom trojuholníku, teda v oblasti medzi Floridou, Bermudami a Portorikom, sa stratilo neobvykle vysoké množstvo lietadiel, lodí i ľudí. Vysvetľovalo sa to rôzne: stratenou Atlantídou a pôsobením jej technológií, podivnými morskými tvormi, mimozemšťanmi a množstvom ďalších možností.

Už v 70. rokoch 20. storočia sa objavila prvýkrát hypotéza o metánových bublinách. Nóri sa nad tým zamysleli a preverili, či je niečo také možné. A naozaj našli miesto, kde sa objavujú explózie metánových bublín. Nie je to síce v Bermudskom trojuholníku, ale v Barentsovom mori, lenže princíp tohto úkazu by sa mohol úplne rovnako objaviť a fungovať aj v "Diablovom trojuholníku".

Na dne Barentsovho mora boli objavené desiatky veľkých kráterov. Tie najväčšie z nich sú široké až kilometer a hlboké vyše 50 metrov. Oceánológovia študovali spôsob ich vzniku. Podľa všetkého sa v morskom dne akumulovali ropa a metán - keď sa ich koncentrácia zvýšila, došlo zrejme k explózii.

Práve takéto explózie by mohli byť dostatočne silné na to, aby poškodili jednoduchšie plavidlo, prípadne plyn spôsobil otravu posádky. A to ani nehovoriac o tom, že by sa metán mohol vznietiť v prípade nejakej iskry - či už prirodzenej (búrka, Eliášov oheň) alebo z lodných strojov.

Predstava, čo všetko by sa v týchto prípadoch mohlo stať, slúži ako dostatočne vierohodné vysvetlenie celej záhady Bermudského trojuholníka.

Zdroj: 1