V skratke by sa jeho návrh dal zhrnúť slovami: rozdeľme obyvateľstvo na moslimské a nemoslimské a každé z nich sa bude riadiť svojimi pravidlami, resp. Vytvorme moslimský štát v štáte.

„Nikdy sa nám nepodarí konvertovať 30 % moslimov, ktorí vyžadujú zavedenie práva šaria k hodnotám našej demokracie a sekularizmu. Dovolili sme, aby sa vytvorila segregácia. Radšej, než si tvár zakrývať šatkou, alebo prijať postupy nepredstaviteľné v demokracii (reemigrácia, násilné deportácie radikálov), prečo nezaviesť v krajine dvojitý systém?“ vysvetľuje akademik.

„Všetci vedia, že v krajine vznikla paralelná spoločnosť, ktorá chce viesť svoje životy podľa náboženských pravidiel a je v zásadnej opozícii k liberálnej zhode, na ktorej je založená naša spoločnosť.“

Profesor ďalej tvrdí, že aj keď Francúzsko nie je ešte v otvorenej vojne, Prorokovi verní sa už zhromažďujú v zónach, kde platia osobité pravidlá (povinné nosenie závoja, zákaz vstupu Židom v určitých getách, manželský život podľa koranických pravidel…)

„Nedívať sa realite do tváre, otáčať hlavu, dúfať, že nejakým zázrakom konflikt nevypukne, bude pre úrady vždy lákavé. Strach z obvinenia z isalmofóbie, snaha upokojiť časť agilných moslimov, vlády sú pripravené akceptovať zavedenie radikálnych praktík pre celú krajinu: závoj v škole a v práci, povinnosť halal mäsa v jedálňach.

Ak budeme takto pokračovať, zabránenie niekomu v jedle počas ramadámu nebude trestným činom a rúhanie bude trestané ako podnecovanie k rasovej nenávisti, trest, ktorý sa bude týkať všetkých, ktorí sú takým, alebo onakým spôsobom proti islamu. Kresťania si udržia svoje práva, ale budú musieť byť diskrétni. Krok za krokom. Kostolné zvony prestanú zvoniť.“

Ako riešenie profesor de Moliner navrhuje usporiadanie inšpirované alžírskym koloniálnym systémom 20. storočia. Jedno územie, jedna vláda, ale dva typy ľudu. Domáce francúzske obyvateľstvo so svojimi zákonmi a moslimovia s koranickým právom (ale len pre tých, ktorí si to vyberú). Moslimovia na rozdiel od alžírskeho modelu, budú mať právo voliť, ale v bežnom živote sa budú riadiť šariou, ktorá upravuje vzťahy v manželstve, legalizuje polygamiu a upravuje záležitosti dedičstva. V prípade sporu medzi moslimami sa títo nebudú obracať na francúzske súdy. Ak by však došlo k sporom medzi moslimami a nemoslimami, tie by už riešili bežné súdy.

Súčasťou systému by boli i školy a nemocnice vyhradené iba pre moslimov. Takýto systém fungoval bez väčších problémov v koloniálnom Alžíre v rokoch 1890-1940 a bol by podobný Nantskému ediktu. „Prinieslo by to Francúzsku pokoj, zlomilo by to excesy islamu a pre 95 % populácie by zachovalo demokratický rámec,“ uzatvára svoju úvahu profesor de Moliner.

Zdroj: 1