Plnohodnotné medzinárodné vyšetrovanie deliktov amerických štruktúr v Afganistane bude značným poškodením povesti Spojených štátov a vytvorí veľmi nepríjemný precedens, ktorý otrávi pocit úplnej beztrestnosti, s ktorým si zvykli žiť, pracovať a páchať zločiny americkí vojaci a príslušníci tajných služieb. V krátkodobej perspektíve im nič nehrozí, pretože vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu trvá dosť dlho. Je zrejmé, že i po ukončení vyšetrovania nebudú USA vydávať svojich vojakov a príslušníkov tajných služieb, avšak status obžalovaného zo zločinov proti ľudskosti bude svojho druhu terčom nakresleným na chrbát amerických oficiálnych osôb, a odjazd za hranice Spojených štátov sa pre nich zmení v nebezpečnú lotériu s nejasnými právnymi následkami.

USA podpísali, ale neratifikovali Rímsky štatút, ktorý určuje jurisdikciu a pravidlá medzinárodného trestného súdu, a ktorý podpísali a ratifikovali všetky členské krajiny EÚ, čo dodáva súdu potrebnú váhu v systéme medzinárodného práva. Americkú pozíciu v tejto otázke s úžasnou jasnosťou sformuloval bývalý stály zástupca USA pri OSN John Bolton, ktorý na stránkach The Wall Street Journal prehlásil, že „americká národná bezpečnosť záleží na dlhodobej perspektíve odmietania uznávať sebamenšiu legitimitu tohto opovážlivého pokusu podriadiť demokratické krajiny nekontrolovateľnému zasahovaniu Medzinárodného trestného súdu”. Tento skvelý vzorček amerického ríšskeho myslenia, podľa ktorého je možnosť páchať beztrestne zločiny proti ľudskosti zárukou americkej národnej bezpečnosti, nemusíme ani komentovať.

V nedávnej minulosti sa vyjadrovali americkí úradníci a experti o činnosti Haagskeho súdu oveľa pozitívnejšie. Barack Obama a Condoleezza Riceová dokonca vážne prerokovávali možnosť oficiálneho zapojenia USA do jeho činnosti, a teda aj ratifikácie Rímskeho štatútu. Mnohí americkí úradníci, vojaci a príslušníci tajných služieb snáď pociťujú istú úľavu z toho, že sa tak predsa len nestalo.

Ako uznáva už zmienený Bolton, pôvodne bol Medzinárodný trestný súd v Haagu zriadený ako nástroj pre potrestanie politikov, ktorých akcie odporovali západným zájmom. Túto tézu je ťažko poprieť — možno len preto, že tým najznámejším obžalovaným v tejto súdnej inštancii bol Muammar Kaddáfí, ktorý unikol oficiálnemu procesu v Haagu len preto, že ho proamerickí „povstalci” zavraždili bez akéhokoľvek súdneho konania.

Existuje len jedno racionálne vysvetlenie preorientácie medzinárodného trestného súdu z prenasledovania politikov, ktorí konali proti vôli kolektívneho Západu, na stíhanie zločincov, ktorí slúžia v americkej armáde alebo v CIA. Podľa informácie britských médií, ktorá bola potvrdená oficiálnym zdrojom v Haagu, predbežné vyšetrovanie zločinov USA v Afganistane prebiehalo už od roku 2006 (!). Je málo pravdepodobné, že vyšetrovatelia potrebovali tých 11 rokov na to, aby dospeli k záveru, že v Afganistane boli skutočne spáchané vážne zločiny. A to znamená, že rozhodnutie dať veci voľný priebeh bolo prijaté nie z technických, ale z politických dôvodov, pričom tí, ktorí toto rozhodnutie prijímali, si museli uvedomovať jeho následky a to, akú odvetnú reakciu vyvolá toto rozhodnutie v USA.

Najväčší vplyv na Medzinárodný trestný súd majú štruktúry Európskej únie, a tak vychádza, že ich protiamerický útok veľmi dobre zapadá do logiky rozrastajúceho sa konfliktu medzi EÚ a Amerikou. Obžalovací verdikt, vynesený síce v neprítomnosti, ale vyhlasujúci konkrétnych amerických úradníkov a vojakov za medzinárodných zločincov, bude jednoducho ideálnou podporou procesu posilňovania „európskej alternatívy NATO” (PESCO), ktorá bola vytvorená pričinením Nemecka.

Zdroj: 1