To znamená, že vedci by chemicky obnovili genetický materiál, ktorý prirodzene prešiel od rodičov na deti. Jedni argumentujú tým, že by to mohlo znamenať značný pokrok pre biologické vedy a verejné zdravie, iní odborníci však vyjadrujú etické obavy a hovoria, že niečo tak významné nesmie byť prerokované za zatvorenými dverami.

Súkromné stretnutie sa konalo na Harvard Medical School v Bostone v utorok, hlási New York Times. Účastníkom bolo povedané, že nie je možné kontaktovať médiá.

Organizátori pozvali aj Georgea Churcha, profesora genetiky na Harvard Medical School, Jefa Boeke, riaditeľa Ústavu pre systémy genetiky na NYU Langone Medical Center, Andrewa Hessela, ‘futuristu’ v bio/nano Research Group spoločnosti Autodesk, a Nancy J Kelleyovú.

V rozhovore pre New York Times, Dr Church vysvetlil, že “ide o projekt, ktorý ešte nie je financovaný, a za cieľ má predovšetkým zlepšiť schopnosť syntetizovať dlhé pramene obsahu DNA pre využitie vo zvieratách, rastlinách a mikroorganizmoch.”

Vedci sú v súčasnej dobe schopní manipulovať s DNA bunkami na rôzne účely, vrátane výroby inzulínu pre diabetikov. Syntetizovať kompletný genóm by umožnilo omnoho významnejšie zmeny. Avšak niektoré aspekty konceptu sa už stretli s kritikou.

V eseji publikovanej v magazíne Cosmos jej autori Drew Endy, docent bioinžinierstva na Stanfordovej univerzite a Laurie Zolothová, profesorka lekárskej etiky a humanitných vied na Northwestern University v Chicagu, vysvetlili, že upravovať súhrnný ľudský genóm je “obrovský morálny problém”. V prípade, že bude syntetický genóm vytvorený v laboratóriu, bude testovaný implantáciou do ľudskej bunky namiesto už existujúceho genómu.

Aj keď to neznamená, že by boli vedci schopní vytvoriť syntetických ľudí, je na mieste otázka, čo by sa dalo robiť, ak by vedci boli schopní zmeniť ľudský genóm. “Mohli by vedci napríklad modifikovať ľudský genóm tak, aby bol odolný voči všetkým prírodným vírusom?”

“Je pravdepodobné, že by to bolo využité čisto pre prospešné účely, ale čo ak by sa niekto iný snažil syntetizovať modifikované vírusy? Mohli by začať preteky v geneticko-inžinierskych zbraniach,” čo by povahe ľudstva zodpovedalo omnoho viac.

Autori tiež argumentujú príkladom, ak by vedci syntetizovali genóm konkrétnych ľudí, ako napríklad Einstein, a pýtajú sa, koľko genómov by bolo vytvorených, a kto by ich potom mohol získať.

Vytvorenie fragmentov DNA je však neskutočne nákladné. V súčasnej dobe by stálo 90 miliónov dolárov vybudovať ľudský genóm. So správnym dopytom by náklady mali klesnúť na iba 100.000 dolárov.

Vytvorenie nového ľudského života je obrovský etický problém, ktorý by podľa autorov eseje mali riešiť najmä právnici, etici, filozofovia a teológovia.

Zdroj: 1