Bežný negramotný roľník v subsaharskej Afrike tieto peniaze nemá a nikdy nebude mať. Takisto nemá ani kontakty, aby sa dostal cez púšť a prešiel si týmto všetkým.

Často utekajú vzdelaní ľudia, ktorí doma pracovali ako lekári či učitelia, alebo vlastnili obchody. Títo ľudia nemieria do Európy, aby zneužívali sociálny systém, chcú tu pracovať v oblasti, ktorú poznajú a v ktorej sa doma nemôžu realizovať. Väčšina z nich ovláda aspoň jeden svetový jazyk na lepšej úrovni ako priemerný Slovák.”

V podobnom duchu sa niesli informácie vo všetkých maistreamových médiách. Malo sa jednať o ľudí utekajúcich pred vojnou v ich krajine. Sýrčanov a Afgáncov však vystriedali černosi z Afriky a najnovšie dorazila k brehom talianskej Calábrie loď plná Bangladéšanov.

Podľa agentúry ANSA (http://www.ansa.it/calabria/notizie/2017/01/15/a-reggio-calabria-nave-con-182-migranti_c0cb6abc-05e7-477e-b751-7ad763054630.html), si utečenci priniesli aj vši a svrab. O žiadnej vojne v Bangladéši však z dostupných zdrojov nie je nič známe. Otázkou teda ostáva, kto zorganizoval bangladéšku výpravu na cestu do Európy.

Analytici z paneurópskeho think-tanku GEFIRA viac ako dva mesiace analyzovali pohyb lodí mimovládnych organizácií špecializujúcich sa na pomoc utečencom. Mapovali denné príchody afrických migrantov do Talianska a lode, ktoré ich prevážali cez Stredozemné more. Stali sa svedkami monštruózneho podvodu a porušenia zákona. Vyzerá to tak, že mimovládne organizácie spolu s pašerákmi, mafiou, talianskou pobrežnou strážou a zástupcami Európskej únie úzko spolupracujú na prevoze desiatok tisíc Afričanov do Talianska a ďalej do Európskej únie.

Celkovo bolo sledovaných 15 lodí, ktoré patria buď mimovládnym organizáciám, alebo ktoré majú prenajaté. Jazdia pravidelne medzi talianskymi prístavmi a líbyjským pobrežím, kde naložia „ľudský náklad“ a idú späť do Talianska, kde v prístave migrantov vyložia. Odtiaľ ich talianské orgány pošlú na sever, do Francúzska, Holandska, Nemecka, Rakúska, Švajčiarska a Škandinávie. Jedná sa o organizácie ako je Moas, Mladí záchrancovia, Stichting Bootvluchting, Lekári bez hraníc, Save the Children, Proactiv Open Arms, Sea-Watch.org, Sea-Eye a Life Boa.

Mainstreamové médiá však naďalej predstierajú, že sa nejedná o organizovanú akciu, ale o spontánny presun ľudí utekajúcich z oblasti vojnového konfliktu. Okrem hundrania miestnych politikov sa doteraz nenašiel jediný vplyvný politik Európskej únie, ktorý by už konečne vyzval na zatvorenie hraníc. Naopak, všetci naťahujú čas, kým infiltrácia Európy cudzími etnikami dosiahne bod, odkiaľ už niet návratu.

Zdroj: 1